8. kapitola

Odmeňovanie zamestnancov

Teória naviac

Oblasť odmeňovania zamestnancov podlieha vo všeobecnosti, rovnako ako ostatné funkcie riadenia ľudských zdrojov neustálemu vývoju. Hlavné zmeny, ktoré nastali v tejto oblasti sumarizuje Armstrong (2015) nasledovne (pozri tabuľku).

Tabuľka: Vývoj v oblasti riadenia odmeňovania

Historický prístup Súčasný prístup
Reagujúce mzdy Strategické mzdy
Oddelené (samostatné)  systémy odmeňovania Systémy odmeňovania integrované s procesmi MĽZ
Uprednostňovanie záujmov podnikania Prepojenie odmeňovania so stratégiou podniku, potrebami zamestnancov a požiadavkami prostredia
Nepružný, mechanistický, zložitý systém odmeňovania Organický, variabilný, relatívne jednoduchý proces odmeňovania
Izolované iniciatívy Integrované riadenie odmeňovania
Nerealistické očakávania Nový realizmus
Orientácia na peňažné odmeny Orientácia na celkové  odmeny, angažovanosť a lojalitu
Administratívne riadené mzdy Podnikanie odrážajúce mzdy
Byrokratické systémy odmeňovania Flexibilné systémy odmeňovania
Hierarchické štruktúry Orientácia na laterálny, sústavný rozvoj
Odmeňovanie podľa výkonu Odmeňovanie podľa prínosu
Priorita vo vnútornej spravodlivosti Orientácia na trh
Odmeňovanie vzťahujúce sa k vykonávanej práci Odmeňovanie vzťahujúce sa k ľuďom
Princíp „najlepšej  praxe“ Prispôsobenie sa charakteristikám a potrebám podniku / kultúre
Riadenie personálnym útvarom Prenesenie právomocí na líniových manažérov
Mnohostupňové štruktúry Širokopásmové štruktúry
Plánovanie Konanie, realizovanie
Informovanie zhora nadol Komunikovanie a zapájanie ľudí
Zmeny v podobe „veľkého tresku“ Evolučné, postupné zmeny

Zdroj: ARMSTRONG, M. Odměňování pracovníků. 13. vydání. Praha: Grada Publishing, 2015. 920s. ISBN 978-80-247-5258-7.

Kvalita ľudských zdrojov podniku je jedným zo základných faktorov, rozhodujúcich o jej úspechu. Vplyvom zmien v prostredí sa zvyšujú nároky na ľudské zdroje, ich flexibilitu, schopnosť adaptácie sa na nové podmienky a kreativitu. Tieto zmeny sú vo vnútri podnikov sprevádzané dvomi zdanlivo protichodnými procesmi. Na jednej strane je to tlak na zvyšovanie výkonu zamestnancov, na strane druhej úsilie o vytváranie ich pocitu spokojnosti s cieľom udržať si kľúčových zamestnancov a formovať stabilný zamestnanecký potenciál. Tento vzťah býva označovaný ako konflikt výkonnostného a sociálneho prístupu v riadení ľudských zdrojov a je objektívne vzťahom konkurenčným. Potreba nájsť vyvážený pomer medzi týmito dvomi princípmi našla v riadení ľudských zdrojov svoj odraz tiež v oblasti odmeňovania zamestnancov. Prejavuje sa v hľadaní takých foriem a nástrojov odmeňovania, ktoré sú výkonovo orientované, no výkonový princíp neuplatňujú schematicky a jednostranne, ale vytvárajú vhodné prostredie pre jeho plné využitie v súlade s kultúrou podniku. Takto koncipované systémy odmeňovania sú sofistikované, vychádzajú z potrieb podnikua rešpektujú vývoj a podmienky v jeho okolí. Sú dynamické a na zmenu podmienok pružne reagujú.

Odmeňovanie zamestnancov ako funkcia riadenia ľudských zdrojov sa stáva stále viac organickým, flexibilným procesom, ktorý odráža dané podnikanie, odmeňuje prínos jednotlivých zamestnancov pre podnik a orientuje sa stále viac na ich laterálny rozvoj (Trevor, 2011).

Back to Top